Nežiaduce účinky antibiotík v skratke

Prevencia Vyšetrenia

Od čias Fleminga, existuje dnes okrem jeho starého dobrého penicilínu, niekoľko druhov antibiotík (ATB), vo forme tabliet, sirupov, sprejov, práškov a infúzií. Prelomom v liečbe je antibiotikum, ktoré sa užije iba jeden-jediný raz, a nahrádza 7 až 10-dňovú antibiotickú liečbu. Základné princípy sú podávanie antibiotík v indikovanom prípade, včasné začatie terapie, udržiavanie účinných hladín, zbytočné neprekračovanie dávok, a výnimočné lokálne podávanie ATB.
Účinok antibiotika je buď baktericídny (priamo usmrcuje baktériu), alebo bakteriostatický (spomaľuje a zastavuje rast mikróbov). A ako každý liek, má antibiotikum, okrem priaznivých účinkov, aj nežiaduce účinky. Čím je človek starší, je náchylnejší na ochorenia, berie viac liekov, a vzniká u neho vyššie riziko vzniku liekových interakcií. No rovnako aj mladší pacient, ktorý užíva povedzme že len jedno antibiotikum, môže u seba spozorovať sprievodné vedľajšie reakcie.

„Vedľajšie“ účinky liekov

Nežiaduci účinok lieku je každá škodlivá a nechcená reakcia, ktorá sa objavuje pri bežných liečebných alebo preventívnych dávkach lieku. Spravidla je ľahkého charakteru, a vymizne po prerušení užívania lieku. Nemusí sa prejaviť u každého pacienta. Pacienti sa stretnú s informáciami o nežiaducich účinkoch v písomnej informácii pre používateľov liekov. Odlišujeme závažné (ohrozenie života, hospitalizácia) a menej závažné nežiaduce účinky lieku (doma zvládnuteľné stavy).
Z pohľadu rizika (frekventnosti) rozdeľujeme nežiaduce účinky na veľmi časté, časté, menej časté, zriedkavé a vzácne. Ak je nežiaduci účinok veľmi častý, znamená to, že sa prejavuje u viac ako 100 užívateľov zo 1000. Častý nežiaduci účinok je u 10-100 pacientov z 1000, menej častý u 1-10 ľudí z 1000. Pokiaľ sa nežiaduci účinok vyskytuje u menej ako 1 človeka z 1000, hovoríme o zriedkavom účinku. A ak sa objavuje ešte zriedkavejšie, ide o vzácny nežiaduci účinok.

Snahou zdravotníkov je, čo najmenšie poškodenie pacienta liekmi, a ich vzájomnými účinkami. Stratégiou bezpečnosti lieku sú vedomosti lekára, kontrola predpisovania cez počítač, kontrola lekárnikom, a samozrejme aj pacientom. Ľahšie to majú lekári – špecialisti, napríklad kožní lekári, internisti a kardiológovia, ktorí v praxi predpisujú len určitý okruh liekov, a ich interakcie si pamätajú. Horšie na tom sú všeobecní lekári, ktorí ošetrujú pacientov s rôznymi ochoreniami.

Ako je to s antibiotikami

Masové, a často nesprávne užívanie ATB, je dôvodom viacerých negatívnych komplikácií, ako sú rezistencia baktérií, alergie, či narušená mikroflóra čriev. Antibiotiká môžu spôsobiť hnačky, zvracanie, žihľavku, lokálne začervenanie, opuchy slizníc, gynekologické zápaly, poruchy sluchu, rovnováhy a imunity, orgánovú toxicitu, anafylaktický šok, zmeny psychiky atď. Pred registráciou sú antibiotiká rozsiahlo testované, no o ich vedľajších účinkoch nie je známe všetko.

Niektoré nežiaduce účinky, sa prejavia krátko po začatí užívania antibiotika. Ale poznáme aj také nežiaduce účinky, ktoré sa prejavia až po dlhšom užívaní ATB, alebo sa dokonca prejavia až po ukončení jeho užívania. Ak pacient zistí vo svojom zdravotnom stave náhle zmeny, a užíva alebo predtým užíval nejaké lieky, vždy je nutné poradiť sa s lekárom (lekárnikom). Aj pri nežiaducich účinkoch liekov teda platí stará pravda – pýtajte sa svojho lekára (lekárnika).

V súčasnosti poznáme veľké množstvo liekových interakcií. Niektoré zdravotné poisťovne v Česku a na Slovensku, v rámci informatizácie upozorňujú lekárov na možné interakcie liekov. Nakoniec, aj naše telo je vybavené vyrovnávajúcimi mechanizmami, ktoré nežiaduce účinky a kombinácie liekov, dokážu znížiť. Hlásením vedľajších účinkov, viete poskytnúť viac informácií o liekoch, čo napokon pomôže zvýšiť bezpečnosť lieku pre ďalších pacientov.

Ak sa váš zdravotný stav po podaní alebo užití lieku zhoršil, môže a nemusí ísť o vedľajší, nežiaduci účinok lieku. V tomto prípade:

1. Pozrite si znovu informáciu pre používateľov, ktorá je priložená k baleniu lieku. Uschovávajte si ju počas celej doby užívania lieku.
2. Ak v tomto materiáli nenájdete príznaky, ktoré sa vyskytli u vás, alebo ak sú silnejšie alebo závažné, kontaktujte svojho lekára, ktorý vám liek predpísal.
3. Podrobne mu povedzte všetky príznaky, ktoré máte. Povedzte mu pravdivo aj o tom, ako ste liek brali.
4. Lekár zváži, či pôjde o vedľajší účinok lieku alebo o inú možnosť, napríklad vznik príznaku vášho ochorenia, nové ochorenie. Povie vám, či daný liek máte ďalej užívať, alebo či je potrebná iná liečba.
5. Keď lekár považuje vaše ťažkostí za vedľajší účinok lieku, pošle hlásenie o nežiaducom účinku lieku na Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
6. Aby ste predišli vzniku nežiaduceho účinku, vždy informujte svojho lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate. Vrátane tých, ktoré ste dostali v lekárni bez receptu. Informujte ho tiež o všetkých nežiaducich reakciách na akýkoľvek liek, ktoré ste v minulosti pocítili.
7. Pri podozrení, že vám liek spôsobil nežiaduci účinok, môžete to oznámiť aj vy osobne.

Zdroje: Štátny ústav pre kontrolu liečiv, www.adcc.sk a www.medinfo.sf

Mgr. Tatiana Juríková